Číslo, o ktoré ide
Jordetova analýza 366 pokutových kopov prináša najjasnejšie zistenie: strelci, ktorí si pri ukladaní lopty dali načas, trafili v 80 percentách prípadov. Strelci, ktorí celý proces urýchlili, len v 58 percentách.
Dvadsaťdva percentuálnych bodov. Medzi dvoma spôsobmi správania, ktoré technicky nemajú nič spoločné.
Rozdiel nespočíva v strele. Spočíva v dvadsiatich sekundách pred ňou.
Vyhýbavé správanie: skutočný problém
Jordet nazýva tento vzorec vyhýbavým správaním. Objavuje sa vtedy, keď je tlak najväčší — pri strelách, ktorých neúspech okamžite rozhodne zápas.
Podľa čoho ho spoznáš:
- Pohľad smeruje preč od brankára. Strelec sa pozerá na loptu, na zem, hocikam.
- Ukladanie lopty je zbrklé. Položiť loptu, okamžite sa vrátiť, žiadna pauza.
- Rozbeh sa začína príliš skoro. Často ešte predtým, ako rozhodca dá pokyn.
Nie sú to charakterové slabosti. Je to pokus rýchlo mať nepríjemnú situáciu za sebou. Presne tento pokus znižuje úspešnosť streľby.
Zaujímavé pre trénerov: Jordet zistil najhoršie hodnoty práve u hráčov s najvyšším statusom. Kto má najviac čo stratiť, ten sa ponáhľa najviac.
Rutina je jediná skutočná kotva
Ak je problémom zhon, riešením je pevná rutina. Nie ako rituál, ale ako niečo, čo v hlave zaberie miesto, ktoré by inak zaplnil strach.
Použiteľná rutina má štyri kroky a trvá približne desať sekúnd:
1. Položiť loptu a na chvíľu zostať stáť. Nechodiť hneď dozadu.
2. Raz sa vedome pozrieť na brankára. Vedome, nie letmo.
3. Jeden nádych. Jediný, ale úplný.
4. Až potom sa vrátiť a počkať na signál.
O rohu brány sa rozhoduje vopred, nie počas rozbehu. Kto počas rozbehu ešte premýšľa, prenecháva rozhodnutie brankárovi.
Túto rutinu si musí každý hráč stanoviť sám a vždy ju rovnako zopakovať — na tréningu, v zápase, pri penaltovom rozstrele. Rutina, ktorú vytiahneš len v ostrom zápase, nie je žiadna rutina.
Poradie
Rozšírené pravidlo „najlepší idú prví“ nestačí. Zmysluplnejšie je:
- Strelec 1 je niekto, kto bezpečne trafí a vyžaruje pokoj. Prvá strela udáva tón.
- Strelec 5 potrebuje najsilnejšie nervy, nie najlepšiu techniku. Jeho strela je tá s najväčším tlakom.
- Stred je miesto pre mladších a neistejších.
- Nikto nestrieľa, kto nechce. Dobrovoľník s priemernou technikou trafí spoľahlivejšie než presvedčený technik.
V mládežníckom futbale navyše platí: Poradie je pevne stanovené pred zápasom, nie v hektickom kruhu v strede ihriska.
Brankár
Pre brankára je situácia psychologicky výhodná — môže iba získať. Presne to by si mu mal povedať.
V praxi mu pomôže:
- Dopriať si čas. Brankár určuje tempo, nie strelec.
- Prítomnosť namiesto šou. Stáť vzpriamene, urobiť sa veľkým, udržiavať očný kontakt.
- Rozhodnúť sa neskoro. Kto padne príliš skoro, toho strelec prečíta.
Viac o základoch sa dozvieš v článku o postavení brankára.
Ako to prenesieš do tréningu
Bežná chyba: Na konci tréningovej jednotky každý vystrelí dvakrát na bránu, bez tlaku, bez následkov. To trénuje techniku, nie situáciu.
Čo namiesto toho funguje:
- Po najťažšej záťaži, nie pred ňou. Penalty prichádzajú po 120 minútach, nie keď sú hráči čerství.
- S publikom. Celé mužstvo stojí v stredovom kruhu a pozerá sa. To ako tlak stačí.
- S následkami. Porazený upratuje. Malé, ale skutočné.
- S kompletnou cestou. Zo stredového kruhu až k bielemu bodu, s rutinou — nie s kopou lôpt pri penaltovom bode.
- Sleduj správanie, nie len loptu. Pozerá sa na brankára? Dáva si načas?
Rovnaký výskumný smer stojí aj za tréningom skenovania podľa Jordeta — v oboch prípadoch ide o to, čo hráč robí so svojím pohľadom pred akciou.
Pokiaľ ide o zvládanie tlaku všeobecne, oplatí sa prečítať článok o mentálnej sile vo futbale.
5 hlavných poznatkov pre trénerov
- Trénuj sekundy pred strelou, nie len samotnú strelu. Práve tam leží tých dvadsaťdva percentuálnych bodov.
- Každý hráč dostane pevnú rutinu. Vždy rovnakú, aj na bežnom tréningu.
- O rohu brány sa rozhoduje vopred. Nikdy nie počas rozbehu.
- Poradie stanov vopred, pričom hráč s najsilnejšími nervami ide na piatom mieste.
- Kopú len dobrovoľníci. Kto nechce, netrafí.